Ponorná priepasť s hĺbkou 135 m patrí medzi najhlbšie jaskyne Slovenského krasu. Unikátna je v tom, že sa tu bez väčších prekážok podarilo preniknúť do hĺbky 135 m na bočné riečisko Silicko-gombaseckej jaskynnej sústavy, ktoré komunikuje s Mravorovou studňou v Gombaseckej jaskyni. Ponorná priepasť sa nachadza na Silickej planine, dva km severozápadne od obce Silická Brezová na Mokrej lúke (Nýírsár, Brezoblatné lúky). Jej otvor je na dne krasovej jamy nepravidelného tvaru s priemerom cca 25 m.
   Jaskyňa má aj zaujímavú históriu. Prvé prieskumy na dne tohoto sľubného ponoru robili už maďarskí jaskyniari v roku 1943. Ján Majko pokračoval v roku 1945. No skutočný zámer lokalitu prehlbiť, realizoval až v roku 1955 Turista n.p. na popud J. Majka. Inšpiráciou bol objav Gombaseckej jaskyne, ktorý dokázal perspektívnosť tohoto jaskynného systému. Prieskum bol nielen náročný, ale aj objektívnme nebezpečný. Poloha ponoru naznačovala prípadné problémy počas letných prívalov vôd, nikto však tomu nevenoval väčšiu pozornosť. 20. 7. 1955 sa Majkovi so spolupracovníkmi podarilo preniknúť do hĺbky 105 m, keď sa zhora prihnal príval vody a znemožnil im únik z jaskyne. Navyše voda neodtekala ale naopak rýchlo stúpala. Veľa nechýbalo a boli by tu zahynuli ako "sysle vytopené v diere". Našťastie po hodine strachu začala voda pomaly opadávať.
   Jaskyňa končí zatiaľ v hĺbke 135 m úzkym sifónom. Tento sifón sa pokúšali vyčerpať v roku 1981 jaskyniari pod vedením Gustava Štibrányiho. Postavili masívnu hrádzu na zachytenie vody, napriek tomu sa im sifón pre technické problémy odčerpať nepodarilo. Zaplavovanie jaskyne do výšky 30 m nad sifón však nedáva veľkú nádej na jeho prekonanie.
   V jaskyni sa nenachádza takmer žiadna sintrová výzdoba. Je však významná geologicky, geneticky a tiež biospeleologicky. Je to najhlbšia ponorná jaskyňa Slovenského krasu a bolo by potrebné dokončiť jej praktický prieskum. Je to stále jedna z najlepších potenciálnych ciest do Silicko-gombaseckého jaskynného systému.