Jaskyne Slovenského a Aggtelekské-hokrasu sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva. Stalo sa tak na základe bilaterálneho nominačného slovensko – maďarského projektu. Naše spoločné jaskyne sa tak stali hodnotou nielen pre nás, ale pre celé ľudstvo. Podstatou prírodného dedičstva je určitá forma kultúrneho odkazu. Aby toto dedičstvo ostalo zachované musíme kultúrny odkaz predať ďalšej generácii. Hodnoty a kultúrny odkaz spájame so všetkými jaskyňami, nielen s jaskyňami ležiacimi na území Slovenského a Aggtelekského krasu. Čím sú teda tieto jaskyne výnimočné, že sa im dostalo cti byť súčasťou svetového prírodného dedičstva?      Na pomerne malom území sa vyskytuje nebývalý počet jaskýň. Len na slovenskej strane je ich viac ako 1000.Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje nikde na svete. Vedľa seba sa vyskytujú rôzne typy jaskýň. Prevládajú korózne priepasti na planinách a výverové fluviokrasové jaskyne na ich úpátí. Jaskyne vznikli zložitým procesom speleogenézy za obdobie od konca druhohôr. V jaskyniach sa vyskytujú nielen pestré formy sintrovej výzdoby ale aj a rôzne minerály, egutačné útvary a napriek miernej klíme dokonca aj ľad. Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňaje sú fenoménom svetového významu. Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhom živočíchov.  Nájdeme medzi nimi aj endemické druhy. Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie 35 000 tisíc rokov.     Tieto podzemné hodnoty by sme radi prepojili aj s prírodnými hodnotami  na povrchu a kultúrnymi hodnotami v okolí horného Gemara.
| Neprístupné jaskyne | Sprístupnené jaskyne | Knihy | Krásnohorská jaskyňa | Výstava | Krajina | :=		(c)  RNDr. Jaroslav Stankovič